Ako sme si postupne dali dole ružové okuliare -> a učili sa trpezlivosti

Pamätáte si ten pocit, keď ste začínali niečo vlastné? Keď ste do toho vložili všetku svoju energiu, čas, a hlavne veľké očakávania? My áno. 

Keď sme tvorili naše produkty a chceli vyjsť von do sveta, boli sme plní nadšenia a mali nasadené velikánske ružové okuliare. Verili sme, že to príde rýchlo, že ľudia hneď budú reagovať, že to bude okamžitý úspech.

No ako to tak býva, realita nás naučila niečo iné. Začali sme vidieť, že cesta je o trpezlivosti. Že úspech sa neobjaví zo dňa na deň a že treba vydržať aj v tých chvíľach, keď je to pomalé, možno aj trochu frustrujúce. Trpezlivo stavať kúsok po kúsku. Neprestávať tvoriť, hľadať, učiť sa.

Čím viac sa na to pozeráme, tým viac si uvedomujeme, že to vlastne nie je zlé. Ten pomalý rast, ktorý nás učí vytrvalosti, dôvere v seba a v to, čo robíme. A preto obdivujeme všetkých, ktorí už takouto cestou prešli pred nami. Tých, ktorí sa nevzdali, ktorí pokračovali aj napriek ťažkostiam.

• Mali ste to aj vy takto?
• Kedy ste si dali dole svoje ružové okuliare a začali sa pozerať na veci tak trochu reálnejšie?
• Čo vám pomohlo vytrvať?
• Alebo naopak, kedy ste sa cítili, že by ste to chceli zabaliť?

Povedzme si to otvorene – tá cesta je často neľahká, ale keď sa o nej rozprávame, vieme si pomôcť a nakopnúť sa navzájom.

Takže ak máte chuť, napíšte do komentárov, ako to vidíte vy, čo vám dáva silu a čo vám pomáha kráčať vpred.

Budeme radi, keď sa podelíte o svoj príbeh. Vaše WoodenBotanery